Charita pre rozum
Tento článok nebude mať nič spoločné s grafikou alebo podnikaním. Bude o tom, akí sme pohodlní, ľahostajní a ako si vieme pomastiť ego len keď iní trpia. Možno kruté, ale tak to vidím ja…
V týchto dňoch asi nejestvuje na svete človeka, ktorý by nevedel o tragédii na Haiti. Počet obetí už dávno prekročil smutnú hranicu 100 tisíc a pribúdajú ďalší. A na nás sa z médií okrem minoritných informácií ako kto kedy koho zavraždil, ktorý politik bol zase zapletený do nejakého korupčného škandálu valia aj informácie o tom, ako prispieť nejakej dobročinnej organizácii na pomoc pre Haiti. A tak už chytáte ten mobil a posielate SMSku. Po prijatí pochvalnej a potvrdzujúcej SMS si spokojne oddýchnete a idete spať s pocitom, že ste zase niekomu pomohli. Chvályhodné.
Ale predstavte si, že by boli všetci len takí, ktorí by sedeli doma a posielali SMSky. Kto bude potom v teréne zachraňovať? Kto napojí smädných, ošetrí zranených či zaopatrí stratené deti? No kameraman zo štábu nejakej televízie, ktorá “dôkladne mapuje situáciu” to nebude. Ani žiaden z tých, čo práve prišli o strechu nad hlavou. Našťastie stále existujú ľudia, ktorí konajú aktívne. Vyberú sa do zničenej krajiny a začnú pomáhať. Často krát aj nezištne. Chvála hodná miliónov SMSiek.
Malé skutky
Teraz určite nechcem vytýkať ľuďom, že sa masovo nezdvihli a neodleteli na Haiti pomáhať. To by bolo tiež kontraproduktívne. Skôr chcem poukázať na menšie tragédie, ktoré sa dejú okolo nás a mylne sa domnievame, že nejaká tá vianočná SMSka to všetko v dobré obráti. Ale čo tak zobrať bezdomovca do supermarketu a kúpiť mu aspoň jedlo? Alebo zaniesť nepotrebné šatstvo do útulku? Vyrástli ste z hračiek? Darujte ich deťom v detských domovoch. Máte pár minút voľného času denne? Skúste vyvenčiť nemú tvár v psiom útulku. A nielen pred Vianocami, ale skúste to aj na jar, cez leto, na jeseň. Celý rok. Aspoň niečo, nemusíte všetko. Ale skúste sa zdvihnúť a začať konať. Prestante sa hrozivo pozerať na televízne noviny a neveriacky krútiť hlavami nad ohavnosťami tohto sveta. Tie televízne noviny žijú bohužiaľ zo zlých správ. Dobré vám podsunú tak raz za mesiac, aby ste pre istotu neskočili na konci roka z mosta a sledovali ich ďalej…
Nečakajte pochvalu
Skutočne. Nečakajte. Dnes ľudí nezaujíma to, či ste niekomu pomohli, ale s kým ste sa vyspali. Nech vám je radšej odmenou úprimný ďakujúci pohľad ľudí či zvierat, ktorým ste pomohli.
No nečakajte ani pomoc od ostatných. Aspoň zatiaľ nie. Ľudia v krajinách, ako je tá naša, už dávno zabudli, čo to je pomáhať si.
Prečo by som to mal robiť?
A prečo nie? Máte tú moc. Tak ju využite. Často iným pomôže aj to, čo by ste vy za pomoc nepovažovali. Stačí sa len spýtať. Pokiaľ sa budete cítiť trápne pri pomoci ostatným, skúste angažovať aj rodinu či priateľov. Veď “ve dvou se to lépe táhne”.
Prečo si vlastne tento článok napísal?
A prečo nie? Mám tú moc. Tak som ju využil. Priznám sa, že nie vždy pomôžem keď môžem, ale snažím sa neustále zlepšovať. A o tom to celé je. O neustálom zlepšovaní sa. O zbavení sa predsudkov. Ale ide to ťažko. Nie sme na to zvyknutí. Ani naše okolie…
Ak aspoň jeden z vás, čo toto prečítal, spraví čo i len jeden dobrý skutok, tento článok splnil svoj cieľ. A o to mi išlo. Povzbudiť vás…
Kategórie blogy, blogy, graffoo
