pixla.eu

V dnešnej dobe nemať digitálny fotoaparát je už rarita. Fotenie je častejšia činnosť ako kedykoľvek predtým a na druhej strane objektívu stojí už ktokoľvek. Od malých detí až po seniorov. Digitálna fotografia však priniesla aj negatíva. Jedným z nich je nadmerný počet vzniknutých fotografií. Často fotíme nerozvážne a s jedinou myšlienkou v hlave – cvakať, cvakať, cvakať – veď niečo sa už z toho počtu fotografií musí vydariť. V dnešnom článku nebudem písať o tom, ako správne fotiť. Chcem sa skôr zamerať na technickú stránku fotenia a spravovania vzniknutého množstva dát.

Keďže oblasť fotografovania je rozsiahla a tak aj možnosti fotoaparátov samotných, budem sa zameriavať na kategóriu technicky zdatnejších kompaktov a zrkadloviek. Cenový rozsah takýchto fotoaparátov sa pohybuje od cca 5000 Sk (cca € 166) napr. za Fuji FinePix S5800, ktorý sa radí do kategórie EVF kompaktov, teda s elektronickým hľadáčikom. Upozorňujem, že aj keď vás môže predávač presviedčať, že sa jedná o “elektronickú zrkadlovku”, nie je tomu tak a v skutočnosti sa jedná len o kompakt s pokročilejšími funkciami. Pravé DSLR zrkadlovky začínajú v dnešnej dobe na neuveriteľnej cene 13 000 Sk (€ 432) aj s objektívom za Sony Alpha A200. Pred pár rokmi ste za túto cenu kúpili omnoho menej výkonný EVF kompakt. Poďme si teda povedať, ako spravovať naše fotografické dáta.

Formát súboru

Mnoho digitálnych fotoaparátov ponúka na výber rôzne formáty súborov. Zaručene sa stretnete s formátom JPG, ktorý je štandardom pri bežnej digitálnej fotografii. Jedná sa však o formát so stratovou kompresiou a aj pri 100% kvalite sa vždy nejaké obrazové dáta stratia. Vačšina fotoaparátov z našej kategórie však vie zaznamenávať aj v bezstratovom formáte RAW. RAW (angl. surový) snímok obsahuje nespracované dáta z obrazového snímača. Teda bez akýchkoľvek úprav obrazového procesora nachádzajúceho sa vo fotoaparáte. Či už sa jedná o redukciu šumu, úpravu farebného podania alebo napr. doostrenia, tieto operácie nie sú v prípade RAW formátu vykonané a ponúka sa nám možnosť spraviť tieto úpravy až dodatočne v počítači.

 
Bohužiaľ, RAW formát nie je štandardizovaný a líši sa nielen od výrobcu k výrobcovi, ale aj model od modelu v rámci jedného výrobcu! Určitú snahu vyvinula firma Adobe, keď prišla so štandardom DNG – Digital Negative (angl.). Podpora zo strán výrobcov fotoaparátov je však stále malá.
Na spracovanie RAW súborov slúži tzv. RAW procesor. Jedná sa o programy, ktoré prevedú RAW snímku do formátu použiteľného pre ďalšie spracovanie. Z tých známejších uvediem Adobe Lightroom, Bibble Pro, UFRaw, Aperture, Helicon Filter a Capture One.
Fotiť však všetko do RAW formátu nemá význam. Jednak sú súbory omnoho väčšie a výhody RAW niemusíte vôbec využiť v určitých situáciach. V podstate sa dá povedať, že fotiť do RAW sa oplatí len fotografie, ktoré budete s určitosťou ďalej retušovať a upravovať v počítači (napr. reklamná fotografia, portréty a pod.). Rozhodne nefoťte do RAW bežné fotografie či rôzne akcie ako napr. svadby.

Farebný priestor

Nerád zabŕdam do oblasti farebných priestorov a správy farieb, pretože sa jedná o rozsiahlu tému presahujúcu tento článok, ale spomenúť to musím.
Ak fotíte v JPG formáte, je dôležité, aký zvolíte farebný priestor. V nastaveniach fotoaparátu nájdete položky ako sRGB alebo Adobe RGB.

Všeobecne povedané, farebný priestor určuje, aké farby bude obsahovať výsledná fotografia. Problematika farieb je v skutku rozsiahla a tak to len zhrniem, že pokiaľ budete fotografie upravovať ďalej v počítači, zvoľte ako farebný priestor Adobe RGB. Získate lepšie podanie hlavne zelených odtieňov. Ak sa však editovania stránite, alebo chcete fotografie rovno vytlačiť na domácej tlačiarni či len prezerať na monitore, používajte sRGB. Problém je totiž v tom, že bežné monitory či domáce tlačiarne (aj keď pracujú v CMYK režime, výrobcovia ich optimalizujú na sRGB vstup) sú schopné zobraziť farebný rozsah sRGB, ale už nie Adobe RGB. Stratíte tak cenné informácie o zelených odtieňoch. Nejedná sa síce o úplnú stratu zelenej zložky, no môže tu nastať neželaný posun farieb a fotografia dostane iný farebný nádych.
Ak fotíte do RAW, tak vás farebný priestor nemusí moc trápiť. Konverziu do patričného RGB profilu vykonáte neskôr v RAW procesore.

Nastavenie citlivosti ISO

Ak si ešte spomínate na klasické filmy do fotoaparátov, určite si vybavíte tie veľké čísla na krabičkách s filmami. Jedná sa o citlivosť ISO, teda aký citlivý má byť snímač (film) na dopadnuté svetlo. Platí jednoduchý vzorec: čím vyššia citlivosť, tým viacej svetla je snímač schopný pojať a teda tým kratší expozičný čas môžeme použiť. Ale tak, ako aj v prípade filmov, platí aj tu, že čím vyššia citlivosť, tým viacej šumu (zrnitosti v prípade filmov). Šum je iný v závislosti od použitého snímača a tu zas platí, že čím väčší snímač, tým menej šumu pri vyššom ISO. Rovnako závisí množstvo šumu aj od použitej technológie výroby snímača. CMOS snímače produkujú menej šumu ako CCD.

Všeobecná rada, aké ISO nastaviť neexistuje. Ako “šumí” ten váš fotoaparát si overte na sérii snímok. Nastavte si režim priority času (S), zvoľte si čas pre situáciu vonku a postupne zvyšujte hodnotu ISO v nastaveniach fotoaparátu. Toto zopakujte pri fotení interiéru a skúste to ešte aj vo večerných hodinách vonku. Takto dokonale spoznáte šumové schopnosti vášho fotoaparátu a do budúcna budete vedieť, kedy aké ISO použiť. Ak má váš fotoaparát možnosť použiť Auto ISO, teda automatickú voľbu hodnoty citlivosti, zvážte, či vám to bude vyhovovať. Táto funkcia je ideálna, ak fotíte striedavo vonku aj vnútri, napr. nejakú oslavu.

Nastavenie vyváženia bielej

Na úvod upozorním, že pokiaľ fotíte do RAW, tak vás to bude zaujímať až pri spracovaní fotiek v počítači. Ak však fotíte v JPG formáte, treba brať zreteľ na toto nastavenie. Vyváženie bielej nám určí, či bude mať fotka studený nádych (modro-zelený), teplý nádych (žlto-červený) alebo neutrálny. Samozrejme, našim cieľom bude hlavne neutrálny nádych. Dnešné fotoaparáty pri automatickom vyvažovaní bielej odvedú väčšinou dobrú prácu a tak netreba moc špekulovať s týmito nastaveniami. Problém nastáva u umelého osvetlenia, hlavne žiaroviek. Tu na 99% zlyhá akákoľvek automatika a treba ručne nastaviť vyváženie bielej, inak by mali všetky fotografie silný teplý nádych.
Manuálne vyváženie bielej využijete tiež, pokiaľ fotíte niečo v stabilných svetelných podmienkach – napr. v štúdiu, za jasného dňa, s použitím blesku a podobne. Nezabudnite však po skončení fotenia nastaviť vyváženie späť na automatické. Aby ste neboli nepríjemne prekvapení, keď si zabudnete pred ďalším fotením skontrolovať nastavenia.
Problematika vyváženia bielej je tiež veľmi obšírna a zahŕňa pojmy ako teplota farieb, rozklad svetla a podobne. Bežný fotograf to až tak nemusí ovládať. Podstatné je vybudovať si cit pre správne podanie farieb. A to nezíska človek čítaním textov, ale fotením, skúšaním nastavení a experimentovaním.

Nabudúce si povieme niečo o expozícii, manažovaní, zdieľaní a archivácii fotografií.

Témy fotaparát, fotografia, ISO, RAW, zrkadlovka Kategórie články, fotografia, články, iné, články, základy, články